Pamätný výlet štúrovcov na Devín – 24. apríl 1836, zrod národného obrodenia
Výlet študentov bratislavského evanjelického lýcea na Devín 24. apríla 1836 pod vedením Ľudovíta Štúra patrí k najvýznamnejším udalostiam slovenského národného obrodenia.
Táto pamätná vychádzka mladých vlastencov, ktorá sa uskutočnila v čase rastúceho národného uvedomovania, sa stala symbolom túžby po slobode, kultúrnej identite a sebaurčení slovenského národa. Devín sa v tom období dostával do popredia záujmu slovenských národovcov ako miesto spojené so slávnou veľkomoravskou minulosťou, cyrilo-metodským dedičstvom, slovanskou spolupatričnosťou a ideou slovenskej štátnosti.
Účastníci výletu – všetci veľmi mladí, pričom samotný Štúr mal iba dvadsať rokov – prichádzali na Devín v malých skupinách. Na historickom mieste zazneli spevy a recitácie, ktoré vyjadrovali ideály národnej obrody. Štúr navrhol, aby si každý účastník zvolil životné krédo a prijal nové, slovanské meno ako vyjadrenie príslušnosti k národu a odkazu jeho dejín.
On sám prijal meno Velislav, Jozef Miloslav Hurban si zvolil meno Miloslav, Jonáš Záborský prijal meno Bojislav a Timotej Cochius sa stal Ctiborom Zochom. Všetci prítomní zároveň skladali prísahy vernosti slovenskému národu a národným ideálom.
Pri príležitosti 189. výročia tejto udalosti si pripomíname jej nadčasový odkaz. Výlet štúrovcov na Devín nám aj dnes pripomína, že poznanie vlastných koreňov a kultúrnych hodnôt je základom silnej a sebavedomej spoločnosti. Príbeh tejto skupiny mladých ľudí ukazuje, že aj malý počet odhodlaných jednotlivcov môže položiť základy veľkých zmien.
V čase globalizácie a rýchlych premien je dôležitejšie než kedykoľvek predtým vedieť, kto sme, odkiaľ pochádzame a na čom staviame svoju identitu. Dedičstvo štúrovcov nás zaväzuje k podpore vzdelávania, kultúry a spoločenského dialógu. Ich odkaz nás učí, že úcta k tradíciám a historickému dedičstvu ide ruka v ruke s otvorenosťou voči novým myšlienkam a výzvam súčasnosti.
Slovensko bolo a bude krajinou, ktorá stavia na pevných základoch svojej kultúrnej identity a zároveň sa sebavedome pozerá do budúcnosti.
Zdieľať článok